Choď na obsah Choď na menu
 


Rozlúčka s matkou (ženou)

24. 2. 2012

Rozlúčka s matkou (ženou)

A vtlačila matka pery mi na čelo

a povedala: Zbohom.

J. Seifert.

V žiadnom slnku nie je toľko jasu,

kvetov toľko v žiadnej  lúčine,

v žiadnom poli toľko zlatých klasov,

čo je lásky v srdci matkinom.

 

Zhasli oči plné lásky

mojej drahej mamičky,

nezhasnú však nikdy na ňu

v srdci moje spomienky.

 

Odišla si, mamička, nevieme kam.

spomienka na Teba, zostane nám.

Spomienka krásna, mamička milá,

Ty, že si pre nás vždy len žila.

 

Za Tvoju lásku, mamička naša zlatá,

za všetky Tvoje veľké obete,

nech je štedrá k Tebe ruka božia svätá,

to je posledné vrúcne prianie od detí.

 

Naše vnútro bôľom plače,

v smutnej chvíli ticho vzlyká,

viac už nie je medzi nami,

drahá naša mamička...

 

Zmĺkli ústa matkine,

prestali sa pery smiať,

budeme drahá mamička

na Teba spomínať.

 

Sme kvetinami len na záhrade Božej,

žialime nad kvetom, ktorý si utrhol Pán -

Nad Vašou posteľou, mamička drahá,

šepkáme v slzách pozdrav: Pokoj Vám.

 

Nikto to nepovie, nikto to nevie,

čím bola mamička každému z nás,

nikto ju nevráti, nikto ju nezobudí,

nikdy už nezaznie nám jej hlas.

 

Očiam si odišla,

v srdciach si zostala...

 

Stíchlo navždy srdce zlaté,

zhasol na Tvojich očiach svit,

ťažko sa nám bude tu

bez Teba, mamička, žiť...

 

Stíchli ústa matkine,

prestali pery sa smiať,

budeme drahá  mamička,

na Teba spomínať.

 

Zo všetkého jediná zostala si nám mamička,

ako vychladnutej zemi jesenné slniečko,

jesenné slniečko neslní, nepáli,

predsa sa zatrasieme, keď sa nám zakalí.

Jan Neruda

Len pre Vás som pracovala

a  Vám  som  rozdala  srdce  svoje.

 

Zapadlo slniečko, zomrela si mamička,

odišla si mamička milá.          .

Slová to nepovedia - nikto sa nedozvie,

čím si nám, mamička, čím si nám bola.

 

Ako slnečný jas a hviezdy svit

tak čistá Tvoja duša, mamička bola,

za Tvoju lásku prajeme Ti boží kľud,

vo chvíli, keď si nás opustila . . .

 

Mamička naša zlatá,

spomienka  na Teba vždy bude svätá,

v srdci nás bude hriať.

 

Vyhasli oči plné lásky

našej drahej mamičky,

nevyhasnú však nikdy na ňu

v srdciach naše spomienky.

 

Prestalo srdiečko tĺcť,

prestali sa ústa smiať,

budeme, mamička drahá,

stále na Teba spomínať.

 

Kto stratil lásku matkinu,

ten často na ňu v bôli spomína,

veď bola to láska najdrahšia,

ktorú k nám mala len mamička jediná.

 

Neúprosný osud to najdrahšie nám vzal,

len bolesť v srdciach, smútok,

prázdny  domov

a spomienky nám ponechal.

 

Nič na svete nie je drahšie,

než zlaté srdce matky,

a kto stratí ho chudobný je,

nech má i tie najväčšie statky.

 

Matkinmu srdcu patrí živý kvet,

pred ním sa skláňa celý svet.

 

Za Tvoju lásku, mamička naša zlatá,

za Tvoje veľké obete,

nech Tebe, rodná zem je ľahká,

to posledné je prianie od detí.

 

Od života pre seba nič si nežiadala,

všetko len pre svoje deti a rodinu,

svoje zlaté srdce celé si nám dala,

večný kľud nech dá Boh Ti za odmenu.

 

Spi ticho tichúčko,

dnes dosnívala si života  sen

a cestou bolesti odišla si tam,

kde je mier a láska len.

 

Jediná na svete, kto by ju nemal rád,

vie odpúšťať a tak milovať,

na ňu nám zostane najkrajšia spomienka,

tá bytosť najdrahšia - to je Tvoja mamička.

 

Najväčšia láska na svete zomiera,

keď oko matkine sa navždy zatvára.

 

Za predobré srdce materské

na svete náhrady niet -

preto je toľko bolestné

s mamičkou rozlúčenie.

 

Za všetku lásku a starostlivosť Tvoju,

čo s vďakou dnes Ti môžeme dať...

Hrsť krásnych kvetov na pozdrav

a potom už len spomínať.

 

Pracovala vždy do úmoru,

kľudu si nedopriala.

Srdce jej zlaté bolo,

každému len blaho priala.

Za všetko dobré čo vykonala,

tichý spánok doprajme jej.

 

Mamička drahá, za všetku starosť,

za všetku Tvoju prácu,

za každý dych,

ktorý patril len nám nocou a dňom,

nech Ťa Boh odmení kľudným

a krásnym snom.

 

Úsmev mala na perách,

dobrotu v srdci,

lásku v duši...

 

Keď zomrie mamička, slniečko zájde,

v srdci nám zostane smútok a chlad.

V tom šírom svete sotva sa nájde,

kto by ako mamička vedel mať rád.

 

Dotĺklo srdce Tvoje unavené,

zhasol oka svit,

nech Ti je drahá mamička,

za všetko srdečná vďaka.

 

Dotĺklo srdce drahej mamičky,

odišlo na večnosť spať.

Mamička zlatá, zostaneš s nami

vo večných spomienkach.

 

Ako ticho žila, tak ticho odišla,

skromná vo svojom živote,

veľká vo svojej láske a dobrote.

 

Klesli ruky pracovité,

stíchlo srdce dobré, unavené,

už je po bolestiach, utrpení,

už je po živote, je len rozlúčenie.

 

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť,

ten vie čo sme v Tebe stratili.

V našom srdci žiješ večne ďalej -

spi sladko, veď sa opäť stretneme.